Frazeologizmy v škole

Nie je veta ako veta, nie je cirkus ako cirkus – tipy a konkrétne úlohy na prácu s kartami s kolektívom školákov.

Učíte radi zábavným a zážitkovým spôsobom? Prenesené významy sú súčasťou kurikula slovenského jazyka a literatúry vo viacerých ročníkoch základnej a strednej školy. Ako s nimi oboznámiť žiakov tak, aby nezaspávali počas tejto témy na lavici od nudy alebo sa nezredukovala na memorovanie učiva?

Prinášame vám niekoľko tipov, ako môžete frazeologizmy interaktívne zapojiť do vyučovacieho procesu so skupinou detí s kartami Nie je veta ako veta, nie je cirkus ako cirkus. Úlohy môžete modifikovať podľa veku, počtu a úrovne vedomostí vašich žiakov.

1. V prvom kroku žiakov naladíme na tému obrazného jazyka. Karty rozstrihneme na dve polovice, zo spodnej časti kariet odstrihneme pásik s textovou časťou. Žiakov najskôr zoznámime so znením jednotlivých frazeologizmov. Buď ich prečíta učiteľ, alebo sa v čítaní striedajú žiaci. Následne žiakom ukazujeme obrázky a ich úlohou je bez textovej podpory hádať, aký frazeologizmus je na nich znázornený. Spomenú si na ich znenie?
2. Pracujeme s rozstrihanými kartami. Žiakom vysvetlíme, čo znamená doslovný a prenesený význam. Náhodne im rozdáme karty s doslovným i preneseným významom. Na tabuľu prepíšeme vety fixkou alebo kriedou. Do dvoch stĺpcov k nim žiaci dopĺňajú svoje karty a rozhodujú, či má konkrétna karta doslovný/prenesený význam. Svoje rozhodnutie zdôvodňujú. Môžete si vytlačiť vety napísané veľkým písmom a pripevňovať ich magnetom na tabuľu (na stiahnutie TU). 
3. Rozstrihané karty rozdáme náhodne. Jedno dieťa pantomímou stvárňuje svoju kartu (napr. Tomášovi v bruchu hrajú v muzikanti – ak má kartu s preneseným významom, drží sa za brucho a ukazuje na ústa, že chce jesť/ukazuje na brucho; ak má kartu s doslovným významom, napodobňuje hudobné nástroje, akoby mal v bruchu muzikantov). Prihlási sa dieťa, ktoré má ku karte prislúchajúcu dvojicu. 
4. Ťažšou obmenou hry č. 3 je, že sa deti rozmiestnia po triede a úplne bez slov znázorňujú pantomímou svoje karty naraz. Hľadajú pritom svoju „dvojicu“.
5. Pri hádaní kariet môžeme použiť aj slovný opis. Jeden žiak inými slovami, ako sú použité vo vete, opisuje frazeologizmus, ktorý si vyžreboval. Ostatní hádajú. Vyhráva žiak, ktorý uhádne najväčší počet frazeologizmov.
6. Podobnou úlohou je nakreslenie (doslovného alebo preneseného významu) vety a hádanie na základe obrázka.
7. Pracovať môžeme aj s emóciami, ktoré v nás vety vyvolajú (tzv. konotáciami). Každý žiak si vytiahne jednu z kariet s vetami, ukáže ju spolužiakom, pomenuje ju a pokúsi sa vysvetliť význam vety. Deti hlasujú, akú emóciu kartám priradia. Môžete využiť a vytlačiť aj naše predpripravené emotikony (na stiahnutie TU). Jeden žiak zapisuje výsledky na tabuľu. Nakoniec vyberieme najpozitívnejšiu a najviac negatívnu kartu. So žiakmi diskutujeme, prečo v nich karty dané emócie vyvolali.
8. So žiakmi môžeme vypracovať krátke slohové zadania na niektoré otázky zo zadnej strany kariet, napr.: opíš niekoho, kto má srdce zo zlata/z kameňa (opis), vymysli príbeh o tom, ako muž prišiel domov a našiel celú obývačku hore nohami, pretože ráno zabudol zatvoriť dvere do izby a jeho mačka sa počas dňa hrala v celom byte (rozprávanie).

Mgr. Ľudmila Mičianová, PhD., logopedička