Ako zlepšiť čítanie žiakov s dyslexiou? – stratégie učenia

Dyslexia je jednou z najčastejších porúch učenia. Ide o vývinovú poruchu, ktorá je charakteristická ťažkosťami v presnom alebo plynulom rozoznávaní slov a slabými schopnosťami v písanej reči a dekódovaní. Prinášame zopár zaujímavých tipov pre rodičov/učiteľov, ktorí majú alebo sa venujú práve deťom s dyslexiou.

Pojmová mapa

Pri deťoch je dôležitá motivácia a stanovenie cieľa (teda prečo ideme čítať text). Veľmi vhodná je práca s pojmovou mapou, pred čítaním dieťa prečíta nadpis a potom zisťujeme jeho asociácie s touto témou. Informácie si zapisujeme do pojmovej mapy alebo stačí len do odrážok. Záleží na konkrétnom dieťati a jeho predispozíciách. Takýmto spôsobom aktivujeme u detí ich doterajšie vedomosti. Možnosťou je aj záznamový hárok, ktorý nazveme „abeceda“, tu vypíšeme pod seba jednotlivé písmená abecedy a zapíšeme si slová, ktoré deti povedali k téme.

Nadpis a ilustrácie

Po prečítaní nadpisu textu je veľmi dôležité aj predpovedanie jeho obsahu (predikcia). Ak je nadpis nepriamy, dopomáha deťom práca s obrázkami, práve obrázky najviac podporujú porozumenie textu. Keď dieťa povie na základe obrázka nejakú svoju predpoveď, je potrebné pýtať sa VŽDY otázku PREČO a snažiť sa, aby dieťa svoju predpoveď dokázalo, tým učíme deti pracovať s ilustráciami.

Stratégia: poznáš slová

Pred čítaním je potrebné, aby sme zistili slovnú zásobu detí. Môžeme to urobiť pomocou stratégie „poznáš slová“, ktorú vymyslel Blanchowicz. Ak už poznáme slová, ktoré by deťom mohli robiť problém, vypíšeme si ich, je potrebné nechať aj voľné miesto, ak by sa pri čítaní objavili nové slová, ktorým deti nebudú rozumieť. Stratégia pozostáva z troch stĺpcov označených „viem definíciu“, „už som to počul“ a „neviem, čo to je“. Každé dieťa si vyplní svoj hárok samostatne, no je možné robiť to aj s celou skupinou detí. Počas čítania sa vraciame k tabuľke a slová by sa mali postupne pretransformovať do stĺpca „viem definíciu“.

Čo bude ďalej?

Predikcie môžeme s deťmi robiť aj počas čítania príbehu, v tomto prípade prerušujeme spoločne text a zisťujeme, čo si deti myslia, teda ako sa príbeh skončí. Touto metódou je možné u čitateľov navodiť radosť z čítania, ktorú dyslektici obyčajne nemajú. Počas čítania je dôležité monitorovať porozumenie príbehu. V tomto prípade je dobré značenie, teda dieťa si označí, či ide o „potvrdenie známej informácie“, „novú informáciu“, „informáciu v nesúlade s doterajšou“ alebo o „nejasnú informáciu“. Takýmto spôsobom vieme najrýchlejšie zistiť, koľko toho deti rozumejú, a informácie zapíšeme do hárku. Dobrou pomôckou je aj grafické znázornenie konkrétneho pojmu, napríklad si pojem dieťa ilustruje.

Podnadpisy k odsekom

Pri náučných textoch je dôležité, aby deti selektovali informácie, teda vnímali, čo je dôležité. Veľmi dobrou pomôckou je, ak si pri textoch s nepriamym nadpisom značia najčastejšie opakujúce sa slová vo vetách, takto sa vedia dopracovať k téme. Pri nepriamom nadpise hľadáme v jednotlivých odsekoch kľúčové informácie, následne si označíme odseky a ku nim hľadáme podporné informácie.

Štruktúra príbehu

Po čítaní si urobíme štruktúru príbehu, kde zhrnieme získané informácie, napr. umiestnenie postáv, hlavné postavy, určenie zápletky, riešenie a záver. Môžeme využiť aj záznamový hárok, v ktorom si zhrnieme tieto informácie, zároveň to poslúži ako pomôcka na prerozprávanie. Vhodná je i aktivita „jednou vetou“, keď deti na tieto otázky odpovedajú len jednou vetou.

Barbora Gazdíková

Zdroj: Ako zlepšiť u žiakov s dyslexiou čítanie s porozumením? (webinár so školskou logopedičkou Zuzanou Schmidtovou pre pedagogické vydavateľstvo INFRA Slovakia)