Čo je dobré vedieť o dyskalkúlii?

Dyskalkúlia môže byť dedičná, ale môže vzniknúť aj v prenatálnom období (šok, úraz...), perinatálne (počas pôrodu) alebo postnatálne (rôzne ochorenia dieťaťa). Existujú aj prípady, keď je dieťa v poriadku, ale napriek tomu má dyskalkúliu. Diagnostika je veľmi náročná a nie je možné dieťa diagnostikovať na prvýkrát.

Druhy dyskalkúlie

Dyskalkúlia môže byť zapríčinená nedostačujúcou stimuláciou v predchádzajúcom období alebo učením nevhodnými spôsobmi (kalkulasténia). Pomalé chápanie rôznych matematických operácií nazývame hypokalkúlia. Objavuje sa u detí, ktoré majú rozumové schopnosti v hraničnom pásme. Diagnostikovaná môže byť aj oligokalkúlia, pri ktorej ide o výrazné zníženie matematických schopností zapríčinené mentálnou retardáciou. Neschopnosť počítať a chápať matematické vzťahy nazývame akalkúlia. Objavuje sa napr. u detí, ktoré zažili nejaký úraz mozgu. Ak má dieťa iné psychické ochorenie, ide o parakalkúliu.

Fázy

Praktognostická fáza dysklakúlie sa vyvíja u dieťaťa už v štyroch rokoch, keď sa učí manipulovať s konkrétnymi predmetmi. Vo verbálnej fáze si osvojuje matematický slovník, zväčša ide o vek piatich rokov. Medzi šiestym a siedmym rokom vnímame lexickú a grafickú fázu, ťažisková je prvá trieda základnej školy, kde sa dieťa zdokonaľuje v matematike. V deviatom roku sa vyvíja ideognostická fáza a dieťa rozvíja svoje chápanie logiky v matematike. Na základe týchto skutočností nie je možné diagnostikovať dyskalkúliu skôr ako v druhom polroku tretej triedy.

Základné charakteristiky typov dyskalkúlie

Základným znakom praktognostickej dyskalkúlie je, že dieťa má problém určiť, čo je nižšie/vyššie, rozlišovať farby, početnosť, ale aj ťažko diferencuje tvary a je preňho náročné tvary obkresľovať. Často býva narušená aj pravá a ľavá orientácia. Verbálna dyskalkúlia sa týka slovného označovania množstva predmetu a matematických úkonov vo všeobecnosti. Rozlišujeme aj senzorickú verbálnu dyskalkúliu, ktorá je charakteristická tým, že dieťa nevie identifikovať počet, ale vie prečítať číslo. To, že dieťa nevie slovne označiť čísla, nazývame motorická verbálna dyskalkúlia. Takíto dysklakulici nevedia vymenovať poradie číslic, čo je vpredu alebo vzadu, niekedy nevedia vymenovať dni v týždni za sebou. Lexická dyskalkúlia spočíva v neschopnosti čítať matematické symboly (číslice, operačné symboly...). Je tu narušená funkcia pravej a ľavej orientácie, protiľahlý priestor a najčastejšie býva narušená zraková pamäť. To je možné zistiť už v materskej škole, napríklad ak dieťa nemá záujem o hru pexeso. Pri grafickej dyskalkúlii hovoríme o neschopnosti písať matematické znaky. Operacionálna dyskalkúlia spočíva v neschopnosti osvojiť si násobilku, ale aj v nedopočítavaní. Ak dieťa aj napriek vysokému inteligenčnému kvocientu nechápe číslo ako pojem býva diagnostikovaná ideognostická dyskalkúlia.

Barbora Gazdíková

Zdroj: Čo je dobré vedieť o dyskalkúlii? (webinár so špeciálnym pedagógom Z. Martínkom pre pedagogické vydavateľstvo INFRA Slovakia)

K TÉME ODPORÚČAME:

Bystríkova pomôcka - MAT | Balíček 1 + 1: Svieže hlavičky alebo malí matematici | Od zápisu do lavice – Predmatematické predstavy | MAT balíček pre prvákov - EKO | Magnetická hra – Počítanie jabĺčok | Číslohranie | Moja prvá matematická hra