Nezáujem o knihy u predškoláka? Aktívne zapojenie do čítania často pomôže!

Niekedy sa ako logopedička stretávam s tým, že rodičov trápi nezáujem ich dieťaťa či detí o čítanie. Prečo sa to stáva, hoci deti majú vzor a vidia, že aj dospelí v rodine čítajú? Nezáujem môže spôsobiť tradičný model čítania, v ktorom má dieťa pri čítaní pasívnu rolu. Výskumníčky Laura Justice a Helen Kaderavek (2002) dávajú čítanie do kontrastu s hrou. Pri hre majú dieťa s dospelým rovnocenné roly, dieťa má dokonca tendenciu verbálne aj neverbálne hru skôr usmerňovať – zadeľuje úlohy či vyberá hračky. Naopak, pri klasickom čítaní dospelý s dieťaťom rovnocenné postavenie nemajú – dospelý knihu číta, väčšinou od slova do slova, otáča strany presne tak, ako za sebou nasledujú. Tak je to predsa správne, nie? Akú úlohu má v tomto modeli ale dieťa? Ticho sedí, nanajvýš občas odpovedá na testové otázky, ktorými sa dospelá osoba pýta často na zjavné veci (Čo je toto? Čo tu robí? Akej farby je toto?). V tomto scenári je dominantný dospelý, ktorý reguluje činnosť verbálne aj neverbálne. Výskumné zistenia potvrdzujú, že rodičia detí s oneskorením či zdravotným znevýhodnením sú ešte direktívnejší (Justice, Kaderavek, 2002). Martinez a Teale podotýkajú, že aj čítanie môže byť zamerané na dieťa (child-centred) alebo na dospelú osobu, učiteľa (teacher-centred) (1993). Je predsa rozdiel, keď povieme „čítať dieťaťu“  (my čítame, dieťa ticho sedí) a „čítať s dieťaťom“ (dieťa je do činnosti aktívne zapojené, sme rovnocenní partneri).

Výskumne sa tiež zistilo, že deti v jazyku napredujú viac, ak sa zameriame na obsah a význam textu a ak sa učia neformálnym spôsobom. Pamäť detí je totiž daná hĺbkou ich porozumenia. V jednom z výskumov sa 4- a 5-ročné deti pohotovo naučili informácie neformálnym spôsobom, keď ich spracovali do hĺbky, no mali ťažkosti sa slová učiť naspamäť (Murphy, Brown, 1975 in Elley, 1989). Ak je dieťa do činnosti aktívne zapojené, či už ide o hru alebo čítanie, profituje z nej viac.

• Motiváciu k čítaniu môžeme zvýšiť tak, že dieťaťu dovolíme držať knihu a otáčať strany.
• Manipulácia s knihou zvyšuje aktívne zapojenie detí pri čítaní.
• Deti majú rady knihy s rôznymi okienkami, za ktorými sú skryté postavy príbehu či iné prekvapenia.
• Skúsme tiež občas pri čítaní urobiť pauzu a počkať na reakciu a komentáre dieťaťa.
• Prestávku môžeme spraviť hneď po otočení novej strany – dieťa si prezrie obrázky a spontánne ich okomentuje alebo sa na ne opýta.
• Čakať je vhodné i po prečítaní každej strany, aby dieťa malo možnosť hovoriť o príbehu či obrázkoch.

Knihu prispôsobme možnostiam a záujmom dieťaťa. Knihy vyberané na základe odporúčaného veku sú dobrou pomôckou, ale vždy majme na zreteli nielen chronologický (reálny) vek dieťaťa, ale najmä jeho mentálny a jazykový vek.

Ideálne je vyberať knihy krok pred spontánnym vývinom – aby slovná zásoba a vetná skladba o malý kúsok predchádzali aktuálnu jazykovú úroveň dieťaťa. Veľmi dôležitý je aj vkus dieťaťa a jeho záujmy. Môžeme mu ponúknuť napr. veľmi hodnotnú  knihu o ročných obdobiach, ktorá ho však vôbec nezaujíma, lebo práve teraz je napr. fanúšikom psíkov. Čítajme si teda spolu radšej o tom, čo dieťa aktuálne baví a zaujíma, lebo je väčšia šanca, že pri takomto spoličnom čítaní skôr zotrvá. 

Mgr. Ľudmila Mičianová, PhD., logopedička, autorka knižiek pre deti, spoluatorka: Lulu a Cita - Záhada pokazenej nálady, Čarovná logopédia - Nový šikovný jazýček...

Použité zdroje:
ELLEY, W. B., 1989. Acquisition from Listening to Stories. In: Reading Research Quarterly. Roč. 24, č. 2, s. 174 – 187.
JUSTICE, L. M. a J. KADERAVEK, 2002. Using Shared Storybook Reading to Promote Emergent Literacy. In: Teaching Exceptional Children. Roč. 34, č. 4, s. 8 – 13.
MARTINEZ, M. G. a W. H. TEALE, 1993. Teacher Storybook Reading Style: A Comparison of Six Tecahers. In: Research in the Teaching of English. Roč. 27, č. 2, s. 175 – 199.