Aké ergoterapeutické princípy môžeme využiť pri aktivitách s dieťaťom?

Je potrebné stavať na tom, v čom je dieťa dobré, a pridávať ďalšie prvky, ktoré umožňujú zvládnuť aj náročnejšie veci. Úspech ovplyvňuje aj to, v akom prostredí sa dieťa nachádza. Pokiaľ vieme, že nemá dostatočné predispozície na činnosť, ktorú by sa malo naučiť, tak musíme postupovať po menších krokoch a na začiatok mu aj pomôcť.

Pre aké deti je vhodná ergoterapia?

S týmto princípom môžeme pracovať u akéhokoľvek dieťaťa, ktoré cíti nadmernú záťaž pri aktivitách a činnostiach v bežné dni.

Základné predpoklady spolupráce s dieťaťom

Najdôležitejšie je, aby sa dieťa na začiatku cítilo komfortne a bezpečne. Proces sa začína dôverou, keď si dospelý vypočuje potreby dieťaťa a snaží sa na ne reagovať. Ak sa cíti bezpečne, nemá problém spolupracovať, interakciu si užíva. Vždy musíme myslieť na to, že každé dieťa je iné, preto je aj motivácia rozdielna.

Prístup k dieťaťu

Vždy sa sleduje motorický vývin, kognitívny alebo rozumový vývoj, dôležitý je aj emočný a zmyslový vývin. Všetky zmysly sa navzájom ovplyvňujú. Tu môžeme zistiť už v začiatkoch rôzne negatívne vplyvy, ktoré ovplyvňujú dieťa. Ak sa nepozerá a neinteraguje, môžeme mať podozrenie na Aspergerov syndróm alebo môže ísť len o problém s koordináciou.

Zmyslové vnímanie a problémy pri bežných aktivitách

Pri deťoch neidentifikujeme len päť zmyslových systémov ­– zrak, sluch, chuť, čuch, hmat, ale aj interocepciu a neurocepciu. Sú to systémy, ktoré nám hovoria, čo je okolo nás. Pre niektorých môžu byť ťažké aj bežné aktivity počas dňa. V tom prípade treba aktivitu zmeniť, pomaly a nenápadne popri iných trénovať aj problémovú činnosť. Možným riešením je rozdeliť problémová aktivitu na viac častí a postupne do nich dieťa zapájať.

Kedy je potrebné pomôcť a kedy nie?

Základom je vedieť, kedy je pomoc potrebná. Musíme si pamätať, že je rozdiel medzi podporou a tým, že aktivitu vykonáme za dieťa my. Dôležité je pomôcť, ak má dieťa „zlé obdobie“ alebo nejaký „zlý deň“.

Kumulácia záťaže, režim a hra ako nástroj rozvoja

Ak chceme zvoliť vhodný režim, tak musíme kombinovať rôzne typy aktivít, je potrebné zahŕňať do všetkého aj aktivity, pri ktorých dieťa relaxuje, vždy pridať aj zmyslové alebo fyzické aktivity. Režim je potrebné prispôsobiť každému osobitným spôsobom podľa jeho predpokladov. Pre všetky deti je hra činnosť, pri ktorej majú vnútornú motiváciu. Hra dokáže rozvíjať detskú interakciu aj vzťah s inými ľuďmi, vieme do nej zakomponovať aj oblasti, ktoré sú náročné. Pokiaľ hru stupňujeme a rozvíjame v nej nároky, tak sa dieťa posúva a učí sa prekonávať výzvy. Ak od hry odchádza, pravdepodobne je preň aktuálne veľmi náročná.

Sebaregulácia

Ide o schopnosť upokojiť sa alebo stať sa aktívnejším v závislosti od aktivity, ale aj sociálnej situácie. Môže mať podobu „problémového správania“, vtedy je potrebné zaznamenať včas varovné signály. Je nevyhnutné pravidelne zaraďovať vhodné aktivity v podobe rôznych rutín. Zároveň je potrebné naučiť deti rozoznávať blížiacu sa dysreguláciu.

Aké aktivity sa dajú praktizovať aj doma?

Najjednoduchšia je zvieracia chôdza, keď deti pohybom napodobňujú zvieratká. Zmyslovou aktivitou môže byť aj kreslenie do cukru alebo cestovanie autíčkom, ktorému kolesá ponoríme do farby a „jazdíme“ po papieri.

Barbora Gazdíková

Zdroj: Aké ergoterapeutické princípy môžeme využiť pri aktivitách s dieťaťom? (webinár s ergoterapeutkou O. Markovou pre pedagogické vydavateľstvo INFRA Slovakia)